(...) Ako to už u Slobodu býva, banálny príbeh je popretkávaný filozofickými úvahami, ktoré načrtávajú myšlienkový svet hlavnej postavy Uršule, tej, ktorá v novele Uršula zabila svojho manžela. Do románu vnáša akýsi neurčitý pocit viny za vraždu bývalého manžela Jána Hodžu, s ktorou sa ale navonok celkom bezproblémovo vyrovnala. Pri prvotnom náhľade sa zdá, že sa jej život po rokoch strávených vo väzení vrátil do normálnych koľají, že žije úplne obyčajne, s druhým mužom Mišom Pátkom, ale zjavne je iná než okolie a prostredie, v ktorom sa pohybuje. (...) Filozofické podložie a jeho uchopenie vo všednodennej realite, snaha dať aj najprízemnejším ľudským pohnútkam racionálny rámec a pokus človeka oslobodiť sa zo zajatia vlastných skutkov, aj taký je román Rubato. Myšlienkovo bohatý prejav Slobodovej tvorivosti stojí rozhodne za dlhšie povšimnutie.

(...) Sloboda vtahuje do Uršuliných veletočivých myšlenek, které skáčou od přízemního pletichaření (jak lhát muži a co říct milenci) k filozofickým úvahám. Samotný příběh se odsouvá do pozadí, i když ani závěru nechybí dramatičnost. Už ale není podstatný, důležitější je vztah k životu, který se Uršule nakonec podaří pojmenovat. Slobodův román balancuje na hranici smutku, vnitřní radosti a jakéhosi tichého, nenápadného humoru.