Pozorovatelka

Pozorovatelka, je rozhodne zaujímavým čítaním. Okolo príbehu hlavnej hrdinky, ktorá sa musí vyrovnávať so svojim postihnutím a potrebuje pomoc úplne pri všetkom sa rozvíja klbko vzťahov jej príbuzných a jej samej so svojim okolím. Je to text a la Viewegh, nie veľmi hlboko analitický, ale čítavý, a sentimentálne povahy určite rozplače Leny vzdorujúca nepriazni osudu v kontraste s psychicky podlomenou asistentkou Leilou. Text určite povzbudí zasmušilých telesne postihnutých, ale čitateľ, či už zdravý alebo handicapovaný, tu nenájde odpovede na základné životné otázky, ktoré by ho vo vzťahu k Leny zaujímali: 1. Prečo sa netúži vyliečiť a je spokojná s takýmto životom, 2. čo jej dodáva životný optimizmus v takej bezvýchodiskovej situácii a 3. ako si dokáže veriť v Boha aj po tom, čo sa jej stalo? Autorka tu síce dvoma - troma vetami dáva odpovede na tieto otázky, lenže tie by si vzhľadom k svojej 'zásadnosti' v kontexte knihy zaslúžili viac priestoru, lebo v tejto svojej zakrpatenej podobe, budia dojem, že Leny sa štylizuje do 'pózy nadradenosti'. Takisto by neuškodilo pokračovať v príbehu trochu ďalej, spomenúť či si hlavná hrdinka našla napr. kamarátky, či sa začlenila do nejakého kolektívu (okrem triedy) atď.. Možnosti sú v knihe len načrtnuté a záver, na škodu veci, ostáva relatívne otvorený.