Půlměsíc nad Dunajem

Obdobie i miesto, ktoré si Jana Solemová vybrala ako scénu svojho (v podstate napínavého ľúbostného) príbehu, sa výrazne dotýka (hlavne v prvej z troch častí) slovenského územia, v 17. storočí zmietaného stavovskými bojmi, tureckými výbojmi a následnými hladomormi. Bitka pri Nových Zámkoch, v ktorej sa víťaznej tureckej armáde otvorilo celé územie severne od Dunaja, vtedy strategická, „zlatonosná“ oblasť strednej Európy, však nie je v našich dejepisoch nejako zvlášť akcentovaná a doteraz nebola ani v krásnej literatúre. O to pozitívnejšie možno hodnotiť snahu Jany Solemovej, českej historičky, ktorá sa pokúsila vykresliť toto obdobie stredoeurópskych dejín vo svojom románovom príbehu faktograficky presne a pritom aj s umeleckými ambíciami. Autorka, ktorá dnes žije v Nórsku, v tomto diele výborne zúročila svoj záujem o stredoeurópsku barokovú, ale i tureckú kultúru tohto obdobia – písomníctvo, umenie, umelecké remeslá, takisto hudbu a tanec či gastronómiu. Jedným z najzaujímavejších prvkov v knihe je dôraz na autentické dobové (nielen psychologické, ale aj náboženské) prežívanie postáv – zbožnosť vrcholného baroka je tu predvedená v celej svojej hĺbke, ale moderným jazykom, ktorým čitateľa oslovuje a prenáša ho do iného sveta, aby prežil kúsok minulosti „na vlastnej koži“. Jane Solemovej sa jej historický románový debut podarilo vystavať na úrovni, za ktorú by sa, myslím, nemusela hanbiť ani Marija Jurić Zagorka. Len pre svoju dĺžku sa tento román nečíta na jeden dych, ale aj tak na konci ľutujete, že sa už skončil. Ja len dúfam, že ak sa Jane Solemovej podarí dokončiť aj druhú knihu, bude rovnako pútavá a poučná zároveň: autorka totiž prináša v diele informácie, ktoré netaja rozdiely medzi kultúrami križujúcimi dejiny Európy. Nepokúša sa zastrieť ich vzájomnú „nezlučiteľnosť“, ale medzi riadkami poukazuje aj na to, že ak tieto rozdiely i spory poznáme, ale snažíme sa „iných“ prijímať s otvoreným srdcom, vtedy vedieme s nimi skutočný dialóg, rešpektujeme ich v ich rôznosti a dokážeme spolu žiť – i dnes, i naprieč storočiami.