Soukromá vzpoura: Rozhovory s Karlem Hvížďalou

Pavel Landovský Soukroumná vzpoura
Rozhovor s Karlem Hvížďalou
Vydalo vydavateľstvo Galén, Praha v roku 2014, počet strán 271

Čiernobiela fotografia charizmatického herca Pavla Landovského na obálke knižky je výstižnou pozvánkou pre vstup do sveta českej bohémy, ale najmä života samotného herca. Rozhovor s Pavlom Landovským vznikol pred takmer tromi desaťročiami v exile a ako uvádza Karel Hvížďala v doslove – knižka vyšla v Prahe v roku 1990 v náklade 150 000 výtlačkov a bola rýchlo vypredená. Práve fakt, že Pavol Landovský zomrel 10. októbra 2014 dáva knižke nový aktualizačný rozmer. Kniha totiž prostredníctvom rozhovoru dvoch priateľov vypovedá o českej histórii, ktorej bol Landovský svedkom ako dieťa, ako dospievajúci mladý muž a neskôr ako herec, disident, politický väzeň, zakázaný umelec, emigrant, dramatik. Rovnako čiernobiele fotografie v úvode knižného titulu zachytávajú Landovského v jeho hereckej profesii, ako aj naznačujú jeho kontakty s Václavom Havlom a jeho prvou manželkou. Sú to stopy, ku ktorým sa Landovský v rozhovore vracia.
Knižné rozhovory s hercami bývajú všeobecne skôr nenáročnou prezentáciou umenia, kultúry, no najmä známej osoby z filmu, televízie či divadla. Preto každý, kto siahne po súkromnej vzbure Pavla Landovského ostane zaskočený. Herec v tejto „úlohe“ vystupuje sám za seba, vášnivo, energicky, priamočiaro komentuje svoj život, ale aj život českej spoločnosti po skončení druhej svetovej vojny a počas celého totalitného režimu. Dovolím si však tvrdiť, že v tomto kontexte naznačuje mnohé spoločenské faktory príznačné aj pre slovenské prostredie. Pavel Landovský je vynikajúci rozprávač, „bavič“, so svojráznym neotesaným až drzým zmyslom pre humor, ktorý používa na odľahčenie alebo fabulovanie situácií, ktorých bol účastníkom či svedkom. Zároveň sa za mnohými často bizarnými odpoveďami skrýva istá nostalgia, smútok, vytriezvenie, poznanie ale aj zmierenie s bytím.
Landovský odokrýva svoje splnené i nesplnené túžby, občas dramatizuje, občas odvádza čitateľa od témy, aby vypovedal o svojich spomienkach na detstvo po ukončení druhej svetovej vojny. A potom sebavedome pokračuje v komentovaní svojho života i svojich hereckých i nehereckých priateľov. Landovského výpovede sú veľmi subjektívne, často priveľmi detailné a niekedy až „nepodstatné“ v kontexte histórie disentu, ktorej bol súčasťou. Avšak na pozadí útržkov situácií sa pozorný čitateľ dostáva oveľa bližšie k podstate súvislostí, ktoré majú nesmiernu výpovednú hodnotu. Karel Hvíďala ako skúsený autor knižných rozhovorov vie, že je potrebné nechať Landovskému priestor, aký si sám určí.
A tak je to spávne. Vďaka tomu, môžu súčasní mladší i starší čitatelia hlbšie pochopiť atmosféru spoločnosti, v ktorej Landovský zápasil o vlastný umelecký a občiansky výraz. A preto verím, že daný knižný titul ostane pre budúce generácie nielen svedectvom o výnimočnej a často nepochopenej hereckej osobnosti, ale rovnako o časoch totality, ktoré boli viac než absurdné.
Eva Bachletová