Tramvaj č. 1852

Súčasná hororová literatúra ponúka množstvo diel, ktoré pracujú s prepisovaním známych motívov a historických osobností. Autori sa v nich často pokúšajú o alternatívne pohľady na literárne dejiny a posúvajú hranice žánru netradičnými spojeniami faktu a fikcie. Dnešná recenzia nás zavedie do tajomného sveta z pera Edwarda Leeho. Kniha Tramvaj č. 1852 ponúka zaujímavú a provokatívnu fiktívnu predstavu, ako by to mohlo vyzerať, keby slávny autor hororových príbehov H. P. Lovecraft v 30. rokoch 20. storočia prijal ponuku písať pre nelegálny avantgardný časopis Erotesque.
V podstate dostávame dva príbehy v jednom. Prvým je samotná fikcia o tom, že Lovecraft pôsobí ako ghostwriter pre kontroverzný časopis, a druhým je poviedka, ktorú by v tomto časopise údajne publikoval. Tento koncept je podľa mňa jedným z najväčších lákadiel knihy.
Fiktívny autor ponuku prijíma z rovnakých dôvodov, pre aké by to prijala aj jeho reálna predloha – pre nedostatok financií. A práve vďaka tomu sa čitateľ dostáva k textu, ktorý rozhodne nie je určený pre každého. Poviedka ponúka napínavé pátranie po zmiznutej sestre, no popri tom servíruje poriadnu dávku tajomna, záhad, prastarých bytostí a ich sluhov. Výraznou súčasťou príbehu je aj erotický rozmer, ktorý tu nemá takmer žiadne hranice.
Musím uznať, že autor veľmi šikovne prepojil mystiku s erotikou. Spočiatku som mala obavy, že pôjde len o lacnú, samoúčelnú provokáciu, ktorá stavia výlučne na šokovaní čitateľa. O to viac ma prekvapilo, že som sa mýlila. Nejde o romantický príbeh a už vôbec nie o dark romance – romantiku tu nenájdete. Ak sa niečo odohráva, ide sa priamo na vec, bez zbytočných emócií či prikrášľovania.
Čo sa týka nemravností, príbeh je naozaj pestrý a rôznorodý, no nikdy nepôsobí úplne samoúčelne. Všetko zapadá do temnej, znepokojivej atmosféry, ktorá je pre lovecraftovský svet typická, hoci v oveľa otvorenejšej a provokatívnejšej podobe.