A na krátky okamih, obklopená cezmínou, ktorá mi prepichuje nohavice, zabudnem, kde som. Zabudnem na dom, ktorý zatiaľ nepovažujem za domov, a na hektickú prácu. Vtedy príde tá myšlienka. Tu by mohli byť včely, napadne mi a moja myseľ sa vzápätí rozbehne ako stádo divokých koní. Prekvapene odstúpim.
Helen Jukes sa na prahu tridsiatky cíti...