O tom, kam patríme a smerujeme

Veríme, že Slovensko bude ďalšími krokmi potvrdzovať svoje pevné miesto v demokratickej časti Európy. Veríme, že „výstupy” politikov Fica, Kaliňáka, Danka a Bugára ste s pohoršením sledovali spolu s nami. Veríme tiež, že ste nenaleteli dezinformáciám, konšpiráciám a jednoduchým riešeniam, ktoré ponúkali rodiace sa fašistické strany. Ich prítomnosť v parlamente pre nás predstavuje hrozbu, ktorej musíme odhodlane čeliť.

Veríme tiež, že ľudia, ktorí vystúpili alebo sa inak zúčastňovali zhromaždení Za slušné Slovensko, nielen reprezentujú, ale aj ďalej vytrvalo tvoria novú kultúru na Slovensku, po ktorej sme my občianky a občania začali v marci 2018 (po vraždě novináře Jána Kuciaka a jeho snoubenky Martiny Kušnírové - pozn. OKO) spoločne volať. Práve preto veríme, že ste súčasťou týchto udalostí boli aj vy, budúci politici a političky, a že spolu s pohoršením ste zacítili aj pocit odhodlania mať aktívnu rolu v komunálnej či celoštátnej politike. Veríme tiež, že nám čoskoro predstavíte víziu krajiny založenú na slušnosti, rešpekte a dôvere.

Kroky nás organizátorov zhromaždení vychádzali z presvedčenia, že demokracia je postavená na dialógu a spolupráci. Dialógu politikov a občanov, politikov a novinárov, novinárov a občanov, no najmä občanov medzi sebou. Je to dlhodobá a namáhavá spolupráca, keď je nutné hľadať spôsoby, ako spájať rôznorodých ľudí k vzájomnému pochopeniu a spolutvoreniu spoločnosti, kde bude dobre všetkým, vrátane sociálne najslabších. Je veľmi jednoduché rôzne skupiny ľudí ignorovať, či z nich dokonca robiť nepriateľov celej spoločnosti tak, ako to dnes niektoré z nich zažívajú.

Dajme však priestor odhodlaniu, trpezlivosti a láske, ktoré nám našu cestu uľahčia a ochránia nás pred cynizmom, frustráciou a bezmocnosťou. Máme na čom spoločne stavať aj čo zdokonaľovať. Zažili sme to spolu, pokračujeme.Počas leta sa nás študenti stredných škôl na jednej z mnohých diskusií pýtali veľmi veľa otázok. Spomínali sme, ako sme sa dostali k názvu Za slušné Slovensko, opäť sme vysvetľovali, čo nás viedlo k zrušeniu protestu. Študenti boli zvedaví aj na to, čo si myslíme o prezidentovi Kiskovi, novovzniknutých stranách, kandidátoch na prezidenta a aké sú naše názory na mnohé iné témy. Občas bolo cítiť, že sedia v komfortnej zóne a zodpovednosť za Slovensko by radi nechali na našich pleciach. Na konci diskusie sa ich Veronka spýtala zásadnú otázku: „A môžem sa spýtať teraz niečo ja vás? Ako tieto udalosti zmenili vás? Nemyslím to v zlom, naozaj ma to zaujíma. Môžem napríklad povedať za seba, že som sa s mojím ocinom O tom, ako sme začali doteraz nikdy nerozprávala o politike. No už sa rozprávame a aj keď v mnohom nesúhlasíme, pomaly sa menia jeho roky zabehnuté paradigmy o spoločnosti. A moja sestra zvažuje, že bude kandidovať do mestského zastupiteľstva. Neviem si predstaviť, že by jej to napadlo aj predtým.”

V miestnosti zostalo ticho. Pretože tak znie otázka z jari 2018: Čo v nás tento zážitok  podnietil a k čomu nás udalosti z jari 2018 zaviazali? Nájdime si každý svoj spôsob, ako ďalej prispievať z miesta, kde sa nachádzame, ako zúročiť možnosti a schopnosti, ktoré máme. Nech sú nám prejavy, ktoré zaznievali na námestiach na jar 2018 pripomienkou a inšpiráciou pre naše ďalšie činy.

My všetci sme tí, na ktorých sme čakali.

Katarína Nagy Pázmány, Táňa Sedláková - iniciativa Za slušné Slovensko
september 2018