# Když jsi se sérií o kapitánu Steinovi a notáři Barbaričovi začínal, jaké jsi s ní měl plány?

Vlastne som ich prípady pôvodne vôbec neplánoval ako knižnú sériu. Mal som už totiž rozbehnutých niekoľko cyklov, najmä fantasy Černokňažník a historické Dobrodružstvá kapitána Báthoryho. Mal som chuť napísať si aj detektívku, ale v tej dobe som spolupracoval so Slovenským rozhlasom a povedal som si, že Steina a Barbariča napíšem ako sériu rozhlasových hier. Detektívka je najmä dialógový žáner, takže sa do dramatizovaného audia ideálne hodí. Takto skutočne vznikla rozhlasová hra Mŕtvy na Pekelnom vrchu… a po nej ma poslucháči a čitatelia zasypali dotazmi, kedy to vyjde aj v knižnej podobe. Tak som to skúsil a kniha mala úspech. Omnoho väčší ako iné moje série. Navyše mi detektívka zachutila, takže som sa rozhodol pokračovať, a hneď od druhej časti, teda Krvi provorodených, som zvolil koncept „každý diel v inom meste“ (ktorý je v tomto žánri bežný). Počet dielov nemám naplánovaný, skončím, keď ma hrdinovia prestanú baviť, alebo si vymyslím iných, ktorí ma budú baviť viac.

# Jaká další města či místa máš v diáři poznamenaná, případně kolik „tahů“ dopředu plánuješ – třeba i v osudech hlavních hrdinů?

Po dvoch „českých“ dieloch sa Stein a Barbarič vrátia na Slovensko, práve teraz píšem prípad odohrávajúci sa v Kremnici. Vtedy patrila medzi významné banské mestá a hlavne v nej sídlila (dodnes nepretržite fungujúca) minciareň, ktorá razila najkvalitnejšie strieborné a zlaté mince v Uhorsku a možno aj v celej ríši. Preto má kniha pracovný názov Pre hrsť dukátov. Potom Stein a jeho spoločníci zamieria na ďaleký východ, do Košíc a možno ešte ďalej. Dlhodobejšie plány nemám, ale už približne viem, ako sa vyvinú osudy hlavných hrdinov, ako sa zmenia ich „pracovné“ i osobné vzťahy.

# Napíšeš někdy samostatný spin- -off s kaprálem Jarošem, který se pro mnohé čtenáře stál v podstatě kultovní postavou?

Nový diel, ktorý teraz píšem, sa odohráva skoro dva roky po Anjelovi v podsvetí a ako sa v úvode čitateľ stručne dozvie, seržant Jaroš medzitým pôsobil na voľnej nohe a na vlastnú päsť a zažil mnohé krvavé dobrodružstvá. Možno sa niekedy k tomuto obdobiu v jeho živote vrátim, ale zrejme to nebude klasická detektívka, ale skôr dobrodružný román, niečo vo westernovom štýle o osamelom potulnom lovcovi ľudí.

# Máš nějaký rok, za který už v sérii nepůjdeš?

Určite nemienim ísť až k Bielej hore a do čias tridsaťročnej vojny. Pôvodne som sa chcel vyhnúť aj veľkým protihabsburským povstaniam v Uhorsku, ale tomu zrejme nakoniec neuniknem, prinajmenšom udalostiam, ktoré im predchádzali, tie už sa vlastne v príbehu dejú.

# Je velký rozdíl v tom psát historickou detektivku a historickou fantasy?

Klasická detektívka sa píše o dosť inak než bežná lineárna epika, napríklad fantasy či historicko-dobrodružná. Vlastne rozprávaš dva príbehy, počas samotného vyšetrovania sa postupne odkrýva všetko to, čo zločinu predchádzalo. Koncept detektívky začínam tým, že si podrobne rozvrhnem práve ten skrytý príbeh (kto, koho, prečo a ako) a potom musím detektívne pátranie vystavať tak, aby to odhaľovanie „príbehu predtým“ bolo zaujímavé a napínavé.

Skúšal som to improvizovať ako trebárs Chandler (ten tvrdil, že na začiatku má zločin a nevie, kto je páchateľ, že to aj on ako autor až postupne zisťuje s Marlowom), ale veľmi to nešlo, často som musel prepisovať celé kapitoly, žralo to čas. Tým skôr, že pri historickej detektívke sa snažím zápletku funkčne vložiť do dobových súvislostí. To sa nedá písať intuitívne, na rozdiel od fantasy, kde si povedzme vytvoríš „quest“ a potom cestou pridávaš, čo sa ti hodí. Nadprirodzené prvky vo fantasy často pomáhajú vyriešiť nejaký rozprávačský problém, ale v detektívke ich považujem za nepovolený doping (pokiaľ nepíšeš a priori fantasy detektívku, kde je nejaký démon či mágia súčasťou hry). Samozrejme, moja „fantasy minulosť“ sa masívne prejavuje aj v detektívkach, súčasťou zápletky je vždy aj nejaký zdanlivo nadprirodzený motív, vychádzajúci z miestnych povestí. Je to prirodzené, v tej dobe sa mnoho zločinov automaticky spájalo s pôsobením nadpozemských (alebo skôr podzemných) síl. Vždy sa to nejako rozumne vysvetlí, ale nikdy neodolám, aby som tam aspoň náznak fantasy nepridal.

# Známý je tvůj pečlivý přístup k historickým materiálům a reáliím – nakolik pravděpodobné je, že v té době existovala podobná dvojice vyšetřovatelů jako Stein a Barbarič, případně mají nějaké předobrazy?

Historické detektívky sú skoro vždy anachronické. Čím ďalej do minulosti, tým je menej pravdepodobné, že existovali vyšetrovatelia tohto typu, Holmesovia a Poirotovia, ktorí lúštili stopy a zaujímali sa o motivácie páchateľov (to je skutočne záležitosť až 20. storočia). Ani v rudolfínskom období nič ako kriminalistika neexistovalo. Ale boli ľudia zodpovední za dohľad nad dodržiavaním zákona, zatýkanie a trestanie previnilcov. Vo Viedni mali už vtedy Stadtguardiu, mestskú hliadku podobnú neskoršej polícii. Uhorské mestá sa delili na štvrte, na čele ktorých stáli štvrťmajstri, čo boli v podstate strážnici a policajti, okrem iného mali za úlohu večer obísť svoju časť mesta a dozrieť na to, že sú zamknuté dvere, nepohybujú sa tam podozrivé osoby, nevyčíňajú zlodeji a opilci a podobne. Ktovie, či medzi nimi neboli aj nejakí predchodcovia neskorších detektívov, hoci v tej dobe akékoľvek dokazovanie a súdne procesy prebiehali úplne inak ako dnes.

# Nakolik jsou zločiny z tvých románů skutečné a opravdu se v té či oné podobě staly?

Často sa inšpirujem skutočnými dobovými zločinmi, ale tie sú často dosť jednoduché, takže im dodávam tú tajomnejšiu, komplikovanejšiu podobu, akú si detektívka žiada. V Anjelovi v podsvetí sa dej točí okolo plzenského pijanského bratstva, ktoré vtedy skutočne existovalo, aj sa riadilo ironickým nemravným kódexom, ako je uvedené v knihe. V novej časti masívne vychádzam z kníh o dobovej kriminalite v onom konkrétnom meste (Kremnici). Zo všetkých tých záznamov o nactiutŕhaní, cudzoložstve, lúpežiach či vyčíňaní valónskych žoldnierov v tejto oblasti som posplietal vlastnú zápletku.

# Čím je pro tebe rudolfínská doba, případně doba protitureckých válek, tak zajímavá, že jsi do ní romány o Steinovi a Barbaričovi umístil?

Všetkým. Bola to po všetkých stránkach zaujímavá doba, ohromná zmena v myslení, v umení, architektúre, doba intenzívnych náboženských konfliktov, morových rán, k tomu vojny s Osmanmi a veľké protihabsburské povstania. Rudolf II., Alžbeta Báthoryová, alchymisti, židovskí mystici, buriči, v Uhorsku doba superbohatých šľachtických magnátov a zároveň legendárnych protitureckých bojovníkov, veľký rozvoj miest a meštianskej vrstvy. Na druhej strane zlé klimatické obdobie, práve vtedy prebiehala čosi ako malá doba ľadová, prišli zlé úrody a hladomory, ktoré ešte urýchlili politické pohyby. Priznám sa, že som si práve toto obdobie spočiatku vybral trochu náhodne… a dnes si za to gratulujem, lebo je tam nekonečné množstvo inšpirácie.

# Nakolik se vlastně realita té doby po podrobném studiu liší od představy, kterou jsi měl?

Do čias protitureckých vojen som už predtým vnikol vďaka cyklu o kapitánovi Báthorym, takže to nebol až taký šok, ale v detektívkach o Steinovi a Barbaričovi pokračujem aj preto, že ma ohromne baví prenikať hlbšie a hlbšie pod hladinu základných znalostí, ktoré o tej dobe máme. Keď si splietam zápletky ďalších častí z toho, čo všetko sa dozviem o danej lokalite, to hľadanie všemožných poznatkov a súvislostí (v knihách, na internete, od historikov) je tiež vlastne detektívne pátranie. Preto je to pre mňa ako autora čistá radosť.

# Jiří Popiolek, #moje argo