(...) Kniha totiž má to, čomu filmový žargón hovorí dvojité kódovanie, a tak je nutné povýšiť ju nad rámec žánrových konvencií. Na svoje si totiž príde čitateľ, ktorý od knihy vyžaduje „napätie a rekreáciu“, a rovnako aj ten, ktorému sa chce uvažovať hlbšie a širšie. Ak by sme teda knihu mali zaradiť ešte presnejšie, strčili by sme ju (stále v rámci kinematografickej terminológie) kamsi do škatuľky hollywoodskeho nezávislého filmu. Keď si odmyslíme americký kontext a príbehové konkrétnosti jedného starca a jedného psa, ide vlastne o klasický donkichotský (vopred prehraný) boj s chobotnicou, hydrou, s veterným mlynom – s čímkoľvek, čo nás výrazne presahuje. Mimovoľne prichádzajú na myseľ najmä obrázky s tematikou vymožiteľnosti práva a spravodlivosti najmä v našich končinách, ale aj iné – o mafiánskych praktikách siahajúcich do najvyšších štruktúr, o bohorovnosti mocných & vplyvných, o krehkosti tých, čo sa odhodlajú stáť proti presile.